Štandardné izolačné sklo

Izolačné vlastnosti vzduchu alebo plynu sú v uzavretom priestore využité za účelom zníženia prestupu tepla zasklením (hodnota Ug). Tieto vlastnosti je možné ešte zvýšiť rôznymi spôsobmi (povlaky s nízkou emisivitou, plyn, šírka dutiny, atď.).

Možnosti zloženia izolačných skiel

Izolačné sklá sú tvorené nasledujúcimi prvkami:

• Dve, poprípade tri tabule skla
• Distančný rámik určujúci šírku dutiny medzi dvomi tabuľami. Distančný rámik môže byť buď spojený rohovými mechanizmami, alebo ohýbaný. Je možné ho vyrobiť z ocele, hliníka či zo syntetických alebo kompozitných materiálov (technológia „warmedge“ – „teplý distančný rámik“). Syntetický distančný rámik sa používa pre špecifické aplikácie.
• Dutina medzi dvomi tabuľami skla vyplnená vzduchom alebo iným plynom (argón alebo kryptón), ktorý sa do priestoru vstrekuje v priebehu výrobného procesu.
• Prvá vodeodolná bariéra vyrobená z butylu a umiestnená na tej strane distančného rámika, ktorá je v kontakte so sklom. Je navrhnutá tak, aby zabránila prieniku vlhkost i do priestoru vyplneného vzduchom alebo plynom.
• Druhá vodeodolná bariéra alebo sekundárny tmel po obvode sklenených tabúľ a distančného rámika, ktorého úlohou je zaistiť mechanickú stabilitu celého zloženia: sekundárny tmel je vyrobený z polysulfidu, polyuretánu alebo silikónu. Ak bude sekundárny tmel vystavený slnečnému žiareniu alebo ak ide o špecifické aplikácie, je vhodné použiť iba silikón.
• Pohlcovač vlhkosti umiestnený v distančnom rámiku, ktorého úlohou je vysušenie (absorbovanie) uzavretého plynu v dutine medzi sklami, a absorbovanie pary, ktorá môže časom do zasklenia preniknúť cez primárny a sekundárny tmel.

Životnosť zasklenia je ovplyvnená funkčnosťou pohlcovača vlhkosti a vodeodolnej bariéry. Pokiaľ pohlcovač vlhkosti stratí účinnosť alebo utesnenie prestane byť hermetické, vo vnútri zasklenia bude dochádzať ku kondenzácii/zrážaniu a zasklenie bude nutné vymeniť.